streda 7. decembra 2016

Slnko,pohoda a nervy #VICTORIA,BC

Hello,hello!

Opäť som tu s článkom plným fotiek ako vždy. Tentokrát mi to až tak netrvalo.(fanfáry)
Dúfam, že sa Vám to bude páčiť a ja ich tu ide všetky pohádzať a okomentovať.

Aby som Vás uviedla do obrazu. V pondelok sme mali voľno, tak sme využili predĺžený víkend, aby sme zrealizovali našu plánovanú exchange. Išla som s jednou kamarátkou(Nemkou) do Victorie-hlavné mesto BC. Bývali sme v dvoch rodinách u dvoch dievčat. Obe boli Nemky. Takže moja obava z nemeckyhovoriaceho víkendu bola vysoká. Ja viem, že je to užitočný jazyk, ale jednoducho fakt ho nemôžem ani cítiť. Ďakujem základka!👏
DAY 1:
Keďže sa Victoria nachádza na Vancouver Island-e, tak sme museli ísť trajektom. Večer pred tým som napiekla (sľúbila som) a piknikovali sme na lodi. Mihihi! Cesta bola fakt pekná,ale to si ešte počkajte na fotky z cesty s5.

Po trajekte sme ešte išli hodinu autobusom. Náš úžastný operátor nemá pokrytie v tejto oblasti, s čím sme samozrejme nerátali, pretože keď si platíš, tak očakávaš, že to bude eňo-ňuňo,hold nebolo. Baby nás mali vyzdvihnúť, lenže sme nejako nevedeli presne kde, takže sme zahájili taktiku "vystúp, kde sa ti to najviac páči". Dostali sme sa do obchoďáku, aby sme našli WI-FI a spojili sa s nimi.









DAY 2:
Na ďalší deň ma skoro porazilo. Tí, ktorí ma poznáte alebo ste čo to počítali, ste si pravdepodobne všimli, že mám cestovateľského ducha. Aj keď milujem spánok, ale dobrodrúžstvo má vždy prednosť. Takže som sa na druhý deň zobudila, chvíľu som čakala v izbe, ale už mi bolo dlho, tak som sa dala dokopy a išla som hore za host family mojej hosťujúcej Nemky či ešte spí. Spala. Po nejakom čase sa zobudila a trvalo jej asi 3hodiny, kým sa nachystala. Držala som sa, ale keď si po fénovaní začala ešte aj žehliť vlasy, tak už bolo moc aj na mňa. 


O 12:30!! sme vyrazili na jedno miesto, ktoré je podľa nich naj vo Victorii. Mal to byť nejaký most. Išli sme tam tromi autobusmi a nakoniec som zistila,že oni tam touto cestou ešte nikdy nešli. Takže sme poblúdili asi hodinu a išli sme nas5 na autobusovú zástavku, Medzi tým sa dialo niečo po nemecky, Nepýtajte sa ma čo.

piatok 2. decembra 2016

Fotky, zážitky, fotky - Whistler


Ahojte vospolok!

Tak po dlhšom čase sa opäť hlásim, ale dnes sa necítim na dlhé vypisovačky. Keďže je 22:30, ja zajtra vstávam do školy a na ten dlhý spánok som si tu fakt rýchlo zvykla. Musím jednoducho načerpať energiu, aby som prežila dlhé školské dni.😀
Pozerala som si fotky v mobile a fakt sa mi ich tam nazbieralo veľa za posledný čas, tak som sa rozhodla, že ich uverejním.
Minulý týždeň ma rodinka vzala do Whistleru, kde sme strávili celý víkend. Oddýchla som si veľmi a cítila som sa úplne ako doma. To bolo divné! Poznáte ten pocit, keď sa po dlhšom čase vrátite späť domov a zacítite vôňu domova, ktorú inak nemožno cítiť?! Toto sa mi presne stalo, keď sme prišli do apartmánu, kde sme boli ubytovaní. Vošla som do jednej z izieb a BOOM! Vôňa úplne rovnaká, ako keď sa vrátim po nejakom výlete späť do mojej izby. Možno, keď prídem z Kanady domov, tak mi bude moja izba pripomínať Whistler. Kto vie. Ale let's move on, lebo som sa akosi rozrečnila.

 Vancouver
 Vancouver - Canada Place
 Už sme tuuu!
Whistler - Olympic village
 Toto miesto som si zamilovala hneď od začiatku!
A samozrejme aj moje mladšie host sisters.
 Keď je voda viac modrá ako modrá.

štvrtok 17. novembra 2016

Krátke závery

Hello,hello!

Dnes som tu s takým viac-menej random článkom.
Ale stalo sa mi viac úsmevných vecí za poslednú dobu,
a tak všeobecne by som chcela dať dokopy, čo má zahraničie zatiaľ naučilo.
Tentokrát to bude viac na čítanie ako pozeranie fotiek. Nech sa páči.

  • Milujem Európsku úniu!

Prečo? Nie som politický fanatik, takže to nemá nejaké dočinenia s politikmi alebo nebodaj Trumpom, ktorý na mňa o chvíľu vyskočí aj zo záchoda!! Jednoducho som si uvedomila, koľko má naše členstvo v EÚ výhod. Môžeme cestovať za nie tak veľké výdavky, netreba riešiť víza ani žiadne vysvetľovačky na ambasádach a za jednu hodinu si úplne v inom svete. Pokiaľ tu, v Kanade, vnútroštátne letenky sú dosť drahé. Pozerala som okolo Vianoc letenky do východnej časti a cena bola taká ako za moje 2 lety sem. Takže nie, ďakujem.

Ďalšia vec je, že neplatíme za vzdelávanie. Neplatíme ťažké prachy za univerzity ako oni. Máme Erazmus, ktorý tiež nie je extra nákladný. Ale tak v porovnaní s týmito sumami nie je asi nič nákladné. Aby ste si vedeli predstaviť, čo slovné spojenie ťažké prachy v tomto prípade znamená, tak pre kanadského občana,ktorý by dochádzal z domu (čiže bez rezidencie/internátu),by to vyšlo 14000€ na rok! Pre international students je cena asi trojnásobná + ubytovanie. Tak a teraz si predstavte, že máte doma 2 deti, ktoré sú fakt nadané, ale nemôžu študovať, čo chcú kvôli tomu, že to stojí strašný balík peňazí. Pre mňa ako rodiča by to teda nebolo príjemné.

  • Minule sme večerali a moja najmladšia host sister začala rozoberať ako rozprávam. Skonštatovala, že rozprávam strašne rýchlo, ale podľa nej to je strašne "cool". :D :D Tak na tom som sa strašne smiala.

  • Ten paradox, keď ste v nie najlacnejšom meste, čo teda Vancouver nie je, a zažijte cenové šoky. Jedná sa o pozitívne aj negatívne. 
No takže, boli sme kúpiť hrozno v normálnom supermarkete. Vzali sme normálny balík, aký sa dá kúpiť aj v Tescu, no jednoducho všade, klasické balené hrozno v sáčku. Prosím pekne, platili sme zaň 10 dolárov. Za túto cenu by som si predstavila také 3kg hrozna.
Tento týždeň som si išla pre balík na poštu a po ceste som sa zastavila v zelovocí, ktorých je pri našom dome trilión a vlastnia ich Indovia, Arabi alebo Azijati. Zaplatila som 1,50 za ananás. takže akoby som si kúpila ananás za jedno euro. :D To ma fakt pobavilo, keď som si spomenula na to nešťastné hrozno. Vlastne mali vtedy aj akciu, takže som mohla dostať dva ananásy za $3.

  • Mať kamošky/kamošov predavačov sa vždy oplatí. Hlavne keď ti dá kaderníčka študentskú zľavu, tak sa potom aj lepšie zaspáva.

  • Vzdialenosť neznamená nič aneb, keď sa cítim ako poštár Janko.
Izbu mám na poschodí a pomaly každý tretí deň ma čaká nejaká pošta na schodoch, Paradox bol to, že som vedela iba o tom, že mi naši posielajú balík s nejakými vecami, ktoré sa mi nezmestili do batožiny a ešte mi mal prísť balík, ktorý som vyhrala. Takže keď mi raz volal kuriér, tak som bola presvedčená, že je to tá výhra, ale nebola. Potom mi priešiel papier, že si mám prísť vyzdvihnúť niečo na poštu, tak som si myslela, že tentokrát to už bude tá výhra,ktorá mi na to ale prišla asi o 2dni neskôr domov, ale samozrejme ja som sa medzičasom nedotrepala na poštu. Na pošte ma čakala zasielka zo Španielska! Takto by som sa chcela všetkým ešte tisíckrát poďakovať. Vždy mi až srdiečko nadskočilo. Prosím, len už si nerobte starosti. O chvíľu ma máte späť.
  • Anglicky hovoriace krajiny sú nudné.
Ten pocit, keď sa skupina international students (lebo Kanaďania sa zatiaľ doma učia ako vždy) vyberú do mesta a v piatok okolo polnoci je vyľudnené. Keď sa chceš ísť navečeriať do kaviarne, ale majú otvorené iba do 03:00pm. NIGHT LIFE

  • Angličtina/Španielčina
Dilema môjho trojjazičného ja vyriešená. Musela som prísť až do Kanady, aby som prišla na to, že mi je španielčina bližšia ako angličtina. Prečo? Nemám na to presné vyjadrenie, je to skôr iba pocit. Ale myslím si, že aj tá kultúra má na tom tvoj podiel. ¡Que viva la gente loca!

nedeľa 13. novembra 2016

Heaven on earth - ACAI BOWL

Ahojte všetci!

Dnes ma zavolala kamarátka ku nej na večeru bez špecifikácie času, lenže ako som čakala na jej telefonát, tak už bolo aj dosť neskoro a nakoniec mi napísala či teda prídem. Jasné, že som chcela prísť, ale po mojej otázke, kedy začína včera, odpoveď znela o 30min. Čo som nemala šancu stihnúť ani behom. Keďže iba cesta autobusmi by mi tam trvala cca 50min. ANYWAY! Mala som aspoň viac času na matiku, pretože som tomu dnes moc nedala.(ani som to nevidela)
Keď som bola hotová, tak som začal pozerať rôzne vlogy a to ma, vlastne, nakoplo k tomu napísať tento článok.
(Bola by to hovadina pomenovať ho "Heaven on the earth",
keby tu píšem o mojom večeri pri matematických príkladoch.)

Takže poďme k veci!


V piatok -mali sme day off- sme sa, s mojou jedinou akčnou parťáčkou tu, ráno vybrali na raňajky, pretože sme potrebovali zabookovať výlet. Čakala som na ňu na stanici asi 50min, čo mi ale vôbec nevadilo, pretože ona chcela odvolať miesto, kde sme mali ísť(zaspala), že by sme išli niekam, čo by bolo bližšie. Nenenene! Radšej som si na ňu teda počkala. A samozrejme, nemala som sa kam náhliť. Ďalšia naša cesta viedla na Seabus, ktorý nás zaviezol do NorthVan.
Vyhliadla som si na internete jeden podnik, ktorý ospevovali kvôli acai bowl. Ja som mala na ňu už nejaký ten týždeň chuť, tak reku že prečo nespojiť príjemné s užitočným. Museli sme sa niekde stretnúť, aby sme mohli celý ten náš výlet zorganizovať a zaplatiť.